Bikemagazin - the riders website

Report: Dohňany Púchov trophy 2017

Pôvodne sme mali ísť štyria, ale vzhľadom k tomu že Marcel pracuje v piatok neskoro do večera a máme to príliš od ruky na to aby sme si mohli dovoliť ísť ráno, vyrážame v piatok poobede traja, jedným autom. Ubytovanie máme booknuté v Súľove, takže nás čaká niečo vyše 250 km a ráno potom ešte ďalších cca. 40.

Do Súľova prichádzame približne o siedmej. Rýchlo sa ubytujeme a dávame si ešte večerných pár kilometrov na rozjazd. Po návrate s hrôzou zisťujeme, že v ubytovacom zariadení je nejaká oslava so všetkým čo k tomu patrí (živá hudba a pod.) a aby to nebolo málo, v malom penzióne oproti partia detí oslavuje maturity, takže dokonalá konfigurácia pre dokonalý spánok.

Ráno vstávam skoro a nemôžem už zaspať, tak sa len prevaľujem a po chvíli už raňajkujem, lebo ležať nemá zmysel. Dávame sa v ležérnom tempe dokopy a balíme to čo sme včera vyniesli na izbu. Ešte nahodiť bajky späť na nosič a razíme smer Púchov. Po príchode do Dohnian už vidieť množstvo cyklistov s číslami, takže sme tu správne. Parkujeme na prvom parkovisku (nie veľmi rozumne, asi 2km od prezentácie a miesta štartu) a ideme sa odprezentovať. Tí čo sa vracajú nám však odporúčajú ísť bajkom, lebo je to vraj „strašne ďaleko“.

Na prezentácii mením trať z dlhej na strednú. Ani neviem prečo, nechcem ísť na dlhú sám, takže pôjdeme so Stanom strednú.

Na štart prichádzam zas medzi poslednými a tak sa radím niekde na chvost štartového poľa (zas). Po štarte sa to celé parádne upchá, lebo pretekárov je na strednej trati fakt veľa. Takže minútku postojíme a už sa pomaly predieram smerom dopredu.

Zo začiatku to nie je vôbec sranda. Všade veľa ľudí, nie je veľmi kadiaľ prejsť. Robím teda čo je v mojich silách a postupne si zlepšujem pozíciu. V prvom stúpaní sa kamenistá zvážnica zas upcháva a tak nie je jednoduché predierať sa dopredu. Čím ďalej, tým je cesta priechodnejšia, takže už od polovice stúpania sa dá aj jazdiť.

Stúpanie popod vrch Stráž je dlhé vyše dvoch kilometrov, ale sklon je v priemere zhruba 6%, takže celkom rýchle stúpanie. Potom nasleduje rýchle “hore-dole” so zaujímavými a rýchlymi zjazdíkmi. Potom už dlhý, z veľkej časti asfaltový zjazd cez obec Zbora, ktorým sa dostávame pod výživný kopček, kde nás čaká 150 výškových metrov na 1500m. Zjazdom sa dostávame cez Mostište na odbočku do mierneho stúpania, kde nastáva nepríjemná situácia, keď sa začíname miešať s pretekármi na krátkej trati.  Cesta je sice pomerne široká, ale pretekárov je veľmi veľa a idú neorganizovane po celej jej šírke. Tu pomáha kolega, ktorý sa vezie za mnou a snaží sa situáciu riešiť hlasným upozorňovaním :).

Na trati sa striedajú lesné cesty, poľné trávnaté a kamenisté šotolinové cesty.

Dlhým stúpaním sa dostávame k najzaujímavejšej časti trate. Rýchle a jazdivé single skryté v lese sú hravé a naozaj ma bavia. Tu sa mi podarí predbehnúť ešte ďalších dvoch – troch pretekárov na strednej trati a to sa už dostávame do poslednej časti trate – stúpanie z Hrabovky. Po ňom na nás už čaká len zjazd a relatívne rovinatý dojazd do cieľa. Vo výšľape prebieham skupinku jazdcov, a tesne pred nájazdom do trávnateho zjazdu sa dostávam za ďalšieho borca, za ktorým sa zveziem dole a potom po rovine trochu striedame. Pred úplným záverom ešte mini výjazd do kopca, zákruta a v tesnom závese za kolegom sa približujeme k cieľovej čiare. Asi 100 metrov pred cieľom vyrážam dopredu a nakoniec končím na celkovom 5. mieste za necelé dve hodiny.

Pridať komentár