Bikemagazin - the riders website

Report: MTB maratón Súľovské skaly 2017

Maratón v Súľove je pravdepodobne najnáročnejšia cesta na preteky v tejto sezóne. Kvôli povinnostiam nemôžeme vyraziť v piatok a tak ideme v sobotu skoro ráno. Navyše, pod Strečnom je cez víkendy uzávierka, takže nás čaká obchádzka.

Marcel po mňa prichádza o 5:30. Smerujeme pod Branisko, kde prehadzujeme veci do Stanovho auta a odtiaľ vyrážame v zostave Marcel, Stano, Samo a ja smer Súľov. Na miesto prichádzame presne o 9:00. Marcel nás ide odprezentovať, my ideme chystať bajky.

Pred štartom sa ešte idem trochu rozjazdiť a potom sa už snažím nejak z boku dostať na štart, aby som zas neštartoval posledný. Úspešne :).

Ešte posledný pár slov od spíkra a o 10:25 je odštartované. Snažím sa dostať úplne dopredu, ale priestoru na predbiehanie nie je veľa. Keď odbočíme do lesa, začíname sa miešať s pretekármi na 60km trase a veľmi rýchlo strácam prehľad o tom s kým vlastne pretekám. Každopádne idem čo to dá, ale niekedy motivácia dokáže nakopnúť.

Prvý dlhý kopec bol výživný ale následne je tu priestor si trochu oklepnúť v zjazde. Dávam oraz a držím sa posledný v skupinke. Trávnatým zjazdom sa dostávame do obce Vrchteplá a odtiaľ mierným stúpaním a ďalším zjazdom späť do Súľova. Stále predbiehame borcov zo 60km trate, ale na moje prekvapenie sa to dá prežiť a nie je to vôbec také zlé, ako sa na začiatku zdalo byť.

Za Súľovom sa už zahryzávame do trávnatého stúpania po lúke, ktoré vyzerá zdiaľky dosť nepríjemne, ale nakoniec sa ukazuje ako celkom zábavné a jedinečné spestrenie. Sklon to nemá vôbec závratný a po tejto serpentínovej umelej vsuvke stúpanie na chvíľu povolí a dokonca pár metrov aj klesáme, potom už ale začína serious business v podobe strmého stúpania, prírodných technických vložiek v podobe veľkých balvanov a pomedzi to jazdci zo 60ky. Hodnú chvíľu prehadzujem hore-dole, kým si nájdem niečo čo mi vyhovuje a snažím sa držať za kolegom, s ktorým idem v podstate od prvého kopčeka. Koniec stúpania je naozaj brutálny, no potom už konečne dole. A nie len tak hociako, ale pekne štýlovo, prírodným a neskôr umelým singlom s bonusom v podobe tobogánu, na ktorom síce trošku prepaľujem a predné koleso dostávam na okamih za jeho hranu. Našťastie, žiadna kritická situácia sa nekoná a zázrakom sa mi podarilo udržať flow. Celý tento sympatický úsek končí krátkym padákom a potom už tiahle stúpanie po širokej štrkovej ceste, kde sa vzďaľujeme borcom, ktorý sa doteraz držali za nami. Po ceste sa striedame s kolegom a tento sklon mi dosť vyhovuje. Občas síce doslova “zapadnem” do pieskového materiálu, ktorý neskutočne brzdí, ale neskôr tieto úseky obchádzam a je to naozaj rýchle. Predposledný súvislý zjazd nás zavedie do obce Hlboké nad Váhom, odkiaľ sa potrebujeme vyškriabať na posledný kopec.

Nanešťastie, tu mi trochu dochádza dych. Neviem, či je to z toho tepla, alebo dnes nemám deň, ale nejde to. Najskôr to trochu sílim, veď sme práve minuli tabuľku ktorá vravela, že sme 5km od cieľa, no niekde v polovici prehadzujem na ľahší a snažím sa už len nejak dojsť. Tesne pred vrchom pred seba púšťam borca, čo ide celé stúpanie za mnou a to sa v zápätí ukazuje ako taktická chyba, pretože stúpanie tu práve končí a my letíme do posledného zjazdu do Súľova. V technickom, rýchlom zjazde to krásne letí, no občas by to šlo aj trochu rýchlejšie. Priestor na predbiehanie tu však nie je žiadny a keď sa o niečo pokúšam, tak končím mimo trať v prudkej ľavotočivej zákrute. Chyba. Docvaknúť kolegu už nebude jednoduché a v Súľove už má na mňa aspoň 50 metrov. Cieľ je už nadohľad a ja vidím, že nemá zmysel dávať do toho 120%, takže aspoň svižne šliapem zo sedla aby som pred množstvom divákov vyzeral bojovne a cieľovú čiaru pretínam v čase cca 1:51, zhruba 10 minúť po víťazovi (Radovan Bíroš).

Krásny pretek, vydarené počasie, zas slabý ja.

Pridať komentár